Prišiel som na to, že vďaka neustálym deadlinom, asapom, stresom a termínom ani neviem ako prešiel dnešný deň, čo bolo včera, a čo pred týždňom...viem len, čo treba zajtra a čo horí tento týždeň..
proste mám pamäť ako závojnatka v akváriu skrížená s veštkiňou izabelou..
viem len o krátkodobej budúcnosti..
a vôbec nevnímam ako letí čas, napr. cez víkend ma na stole prekvapila 2. adventná sviečka.. ani som si neuvedomil, že sú už vianoce..
ps. a počúvam Prúdy, ktoré si určite tiež ani neuvedomili a majú 40 rokov za sebou.. hmmm... jaro pouč sa.. čas letííí
2 comments:
jaro. ano. kratkodoba buducnost. ja teda neviem ani ako sa volam obcas... ale na vianoce salala nezabudam :)
zlatik, dnes som citala velmi dlhy clanok v lifestylovom casopise, ktory sice produkuje dost bullshit, ale jedno mi z toho vypadlo: ano, zijeme prirychlo, a nie, nie je to nevyhnutne. musime si to len nejako lepsie zariadit a mat cas aj na to, aby sme vedeli vnimat cas. otazka zostava len jedna: AKO???
Post a Comment